Paríž/Lausanne/Bratislava
20. júla (TASR) - Patrí medzi prvé medzinárodné športové federácie. Je
riadiacim orgánom šachového športu a reguluje či zastrešuje
medzinárodné šachové súťaže. V sobotu 20. júla uplynie 100 rokov od
vzniku Medzinárodnej šachovej federácie (Fédération Internationale des
Échecs, FIDE).
Pred 100 rokmi sa v Paríži okrem Letných olympijských hier (LOH) konala
aj prvá, ešte neoficiálna, šachová olympiáda, počas ktorej 20. júla 1924
založili s mottom Gens una Sumus“ (Sme jedna rodina) v hlavnom meste
Francúzska Medzinárodnú šachovú federáciu (FIDE). Medzi zakladajúce
štáty FIDE patrilo aj Československo prostredníctvom Ústrednej jednoty
československých šachistov, na činnosť ktorej nadviazal neskôr aj
Slovenský šachový zväz (SŠZ).
"Slovenský šachový zväz ešte v rámci Ústrednej jednoty
československých šachistov bol jedným zo zakladajúcich členov FIDE. V
súčasnosti má Slovenský šachový zväz svoje zastúpenie v Rozhodcovskej
komisii FIDE, ktorej predsedom je náš vynikajúci medzinárodný rozhodca
Ivan Syrový," uviedol pre TASR prezident SŠZ Milan Roman, podľa
ktorého Slovenský šachový zväz pripravuje na september v Bratislave aj
vlastnú oslavu. Zúčastniť by sa jej mali aj významní predstavitelia
FIDE.
Medzi ďalšie krajiny okrem Československa, ktoré v roku 1924 stáli pri
vzniku FIDE patria Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Spojené kráľovstvo,
Poľsko, Rumunsko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Juhoslávia,
Maďarsko, Fínsko, Kanada a Argentína. Prvým šéfom FIDE bol holandský
právnik, diplomat a šachista Alexander Rueb. V roku 1999 Medzinárodný
olympijský výbor uznal FIDE za športovú organizáciu. Dnešným sídlom FIDE
je švajčiarske mesto Lausanne a na jej čele je od roku 2018 Rus Arkadij
Dvorkovič. V súčasnosti zahŕňa viac ako 200 krajín ako pridružených
členov vo forme národných šachových federácií.
S dátumom vzniku FIDE súvisí aj Medzinárodný deň šachu, ktorý iniciovala
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO a pripomína
sa od roku 1966. Od decembra 2019, bol 20. júl ako Medzinárodný deň
šachu uznaný aj rezolúciou Valného zhromaždenia OSN. Na Slovensku je
podľa prezidenta SŠZ Milana Romana registrovaných takmer 5000 šachistov,
pričom vďaka projektu Šach na školách počet členskej základne rastie aj
medzi deťmi. Veľkú zásluhu však majú regionálni tréneri a ľudia na
klubovej úrovni, bez ktorých by žiaden šport nemohol dlhodobo existovať.
"Asi najvýraznejší úspech slovenského šachu sa datuje ešte k
existencii Československa, keď v roku 1982 získali naši šachisti v
Luzerne na olympiáde strieborné medaily. Výraznou súčasťou tímu boli aj
prví dvaja slovenskí veľmajstri Ján Plachetka a Ľubomír Ftáčnik. Zo
samostatnej éry Slovenska možno spomenúť rok 1999, keď sa slovenské
šachistky stali majsterkami Európy družstiev. Úspechom boli aj titul
majstra Európy do 16 rokov Jána Markoša v roku 2000, titul majstra sveta
do 18 rokov Viktora Gažíka v roku 2018 či titul majstra Európy do 14
rokov Lukáša Sebastiána Kostolanského," zhrnul úspechy prezident SŠZ.
Zároveň doplnil, že Slovensko má aj tituly majstrov Európy medzi
seniorskými družstvami i jednotlivcami, takisto medaily z Majstrovstiev
sveta seniorov, Akademických majstrovstiev sveta a ďalších významných
súťaží. "Takisto si veľmi vážim celosvetovú cenu fair-play, ktorú
získal pred dvomi rokmi náš v súčasnosti rebríčkovo najvyššie postavený
hráč Jerguš Pecháč," zdôraznil pre TASR prezident SŠZ Milan Roman.
Podľa Romana má šach veľa výhod a výnimočných vlastností. Sú známe tiež
pozitívne účinky na školské výsledky, najmä cez zvýšenú schopnosť
koncentrácie, pamäť, disciplínu, trpezlivosť a pevnú vôľu. Šach rozvíja
kreativitu, invenciu a tvorivosť, podporuje kritické myslenie. Učí aj
rozhodnosti, samostatnosti a originalite. Podľa prezidenta SŠZ je vhodný
pre všetky vekové kategórie a predlžuje vek dožitia.